Ako je možné, že sa tieto slová zamieňajú a sú považované za synonymá? Je to podobné ako keď niekto zamieňa lásku a túžbu. Tak ľahko nás to zmätie a odvedie z cesty k nášmu stredu. Ale akonáhle pochopíme, tak je zrazu všetko jasné a ľahké.
Keď boli moje deti malé, nosil im na Vianoce darčeky Ježiško. V predškolskom veku pochopiteľne Vianoce preberali s kamarátmi v škôlke. A tak prišli na rad otázky, ako to s tým Ježiškom vlastne je.
Ako prekonať svoje zábrany, strach a naučené chovanie a vybočiť z nalinkovanej cesty svojho života, keď nám neprináša uspokojenie? Ako sa vymaniť zo stereotypov, ktoré obmedzujú svoj život? (opísané zo záložku na knihe)
Kedysi mali ľudia vieru v Boha. Či sa darilo alebo nedarilo, bola to "Božia vôľa". Príliš sa nešpekulovalo, život sa jednoducho žil.
Učili nás, že milovať máme len tých druhých. Máme sa pre nich obetovať, slúžiť, zabudnúť na seba.
Medzi ľuďmi, ktorí sa začnú zaoberať duchovnom, sa často stáva, že telo je považované za niečo, nepodstatné, obmedzujúce a v niektorých náboženstvách dokonca za niečo zavrhnutiahodné. Pre mňa je však otázka tela a vzťahu k nemu mimoriadne dôležitá práve pre zachovanie vnútornej rovnováhy a komplexného zdravia.
Na prvý pohľad sa zdá, akoby každý z nás v živote potreboval niečo iné - tisícky a tisícky rôznych vecí. A tak sa naháňame, nakupujeme a zas naháňame. Nezáleží na to, či sa ženieme za vecami, zážitkami alebo vedomosťami, ak je ich cieľom zaplniť prázdnotu v duši.