Môže byť sebaláska sebectvom?

Ako je možné, že sa tieto slová zamieňajú a sú považované za synonymá? Je to podobné ako keď niekto zamieňa lásku a túžbu. Tak ľahko nás to zmätie a odvedie z cesty k nášmu stredu. Ale akonáhle pochopíme, tak je zrazu všetko jasné a ľahké.

Aký je teda rozdiel medzi slovami SEBALÁSKA a SEBECTVO? Je vôbec nejaký?

Sebectvo - znamená, že konám len vo svojom záujme. Uprednostňujem seba pred ostatnými a často na ich úkor. Takýto stav môže vzniknúť len vtedy, ak sa vnímam ako oddelená od celku. Vtedy nastáva stav "kto z koho". Pocit nedostatku ma núti bojovať za svoje záujmy a ušklbnúť si čo sa dá. V stave oddelenosti je to absolútne prirodzený pocit. 

Teraz sa na to pozrime v inom kontexte. Predstavme si, že som len malou čiastočkou obrovského celku. Jednou iskričkou v žiarivej jednote alebo malou bunkou veľkého fungujúceho organizmu.

Vtedy sa sebectvo stáva chorobou. Rakovinou, ktorá rastie na úkor organizmu a nakoniec ho zničí. Avšak sebaláska sa ukazuje opodstatnenou či dokonca priam nevyhnutnou. V tom momente ako precítim tento pocit, začínam vnímať obrovskú vďačnosť za svoje bytie. Cítim vďačnosť za svoju úlohu v jednote bytia.

V tomto stave je prirodzené a žiaduce cítiť lásku k sebe samej. Vtedy dokážem chápať svoje nedostatky a prijať sa ako celok. Nemusím sa ospravedlňovať, nepotrebujem sa vyhovárať. Jednoducho viem, že žijem najlepšie, ako v danom momente dokážem a prijímam seba samu. 

V tom okamžiku, ako si to uvedomím, zrazu zistím, že začínam chápať a prijímať aj všetkých ostatných. Chápem ich nedokonalosť, lebo je potrebná pre ďalší vývoj. V dokonalosti by bola nuda. V tomto stave je jednoduché rozšíriť pochopenie a lásku aj na ostatných a postupne na celú jednotu ako takú.

V stave sebalásky teda milujem a prijímam seba samu ako súčasť niečoho jedinečného, čo ma prevyšuje.