Otvor oči

17.06.2018

Človek žije. Zo zavretými očami vykonáva dennú rutinu, zabehnuté rituály. Deň po dni, život po živote. A potom raz, akoby z ničoho nič, príde impulz: "Otvor oči"

"Čo to je? Odkiaľ sa vzala táto myšlienka?"

 "Jak otvor?! Veď ich mám, či nie?"

Pozrie do zrkadla. "Jasné, veď sú otvorené." A uspokojí sa. 

Ale situácia sa opakuje: "Otvor oči"

A tak si začne všímať. Podnety, rozhovory, knihy.

Číta a začína vnímať. V duchu vidí rôzne obrazy, je nadšený. Rozpráva na počkanie, čo všetko vidí, odovzdáva múdra. Navštevuje kurzy, číta knihy.

Chodí a agituje: "Otvor oči. Stojí to za to, je to skvelé." 

Čuduje sa. Ako to, že mu nerozumejú. Prečo to neurobia? Prečo mu neveria? A v duchu si hovorí akí sú nevedomí. "Zjavne už som ďalej. Predbehol som ich a tak nechápu"

Pomaly sa stišuje a uzatvára v nepochopení. 

A potom raz, v tichu svojho vnútra otvorí oči. V úžase a pokore mu vytrysknú slzy a pochopí. 

O tomto písali knihy múdrych. Uvedomí si, aký bol stratený vo svojich fantáziách a svojej pýche a s vďačnosťou prijme toto obdobie. S vďačnosťou a láskou v duchu objíme všetkých a všetko. Zostáva v tichu. 

Kochá sa a s jemným úsmevom tentokrát naozaj žije.