Rebelkou pre radosť
Zúfalo sa ponáhľam, ale ten list dnes jednoducho poslať musím. Vbieham na poštu a zdesene vytreštím oči. Rad?!
S pozvdychom sa postavím a nepokojne poklopkávam nohou. Pozorujem mladú ženu za okienkom. Stále čosi hľadá a potom sa pýta kolegyne. Konečne malý balíček nájde a ten jej dvakrát vypadne z rúk. Pretáčam oči a nepokojne prestupujem z nohy na nohu.
"Takto tu budem večnosť!", pomyslím si znechutene.
Vtom mi to docvakne!
Môžem byť nervózna alebo sa môžem rozhodnúť cítiť inak.
Zatváram oči a pomaly uvoľňujem napäté svaly. Sústreďujem sa na dych a cítim ako zo mňa nervozita opadáva. Rad pomaly postupuje a k okienku prichádzam celkom pokojná.
S úsmevom pozdravím a pochválim jej pekný prívesok. Uľahčene sa na mňa pozerá a vraví: "Viete, som tu len prvý týždeň. Je toho tak veľa."
"Nebojte, to sa poddá. Prajem Vám krásny deň." Beriem drobné a s úsmevom od ucha k uchu odchádzam.

Odchádzam z práce v tom najnevhodnejšom čase a hneď za prvým rohom sa zaradím do zápchy. Takmer zmierená so situáciou, si po chvíli uvedomím, že už nejaký čas sme sa nepohli ani o kúsok. Som unavená, hladná a už sa vidím doma.
Mám toho plné zuby! Polohlasom nadávam sama sebe, načo som vyrazila tak skoro. Mohla som ešte niečo dorobiť a ísť neskôr. "Aspoň by som využila čas. Namiesto toho tu zbytočne trčím!"
Odrazu si uvedomím, čo robím. Priam vidím pred sebou svoju pretiahnutú tvár ako si nahlas frfle a rozosmejem sa nahlas. Ten smiech je tak uvoľňujúci.
Uvedomím si, že sa to dá aj inak.
Vyhľadám obľúbenú skladbu a púšťam ju na plné kolo. Usmievam sa od ucha k uchu. Pozorujem ako sa výrazy šoférov v okolitých autách menia z prekvapených na pobavené, keď vidia moje smiešne tanečné kreácie za volantom.
Som pokojná a veselá.
Okolnosti sú dané. Ako sa pri nich budem cítiť, si však určujem ja sama.
Nevieš ako na to? Nakukni sem.