Rebelkou pre radosť

Zúfalo sa ponáhľam, ale ten list dnes jednoducho poslať musím. Vbieham na poštu a zdesene vytreštím oči. Rad?! 

S pozvdychom sa postavím a nepokojne poklopkávam nohou. Pozorujem mladú ženu za okienkom. Stále čosi hľadá a potom sa pýta kolegyne. Konečne malý balíček nájde a ten jej dvakrát vypadne z rúk. Pretáčam oči a nepokojne prestupujem z nohy na nohu. 

"Takto tu budem večnosť!", pomyslím si znechutene. 

Vtom mi to docvakne! 

Môžem byť nervózna alebo sa môžem rozhodnúť cítiť inak. 

Zatváram oči a pomaly uvoľňujem napäté svaly. Sústreďujem sa na dych a cítim ako zo mňa nervozita opadáva. Rad pomaly postupuje a k okienku prichádzam celkom pokojná. 

S úsmevom pozdravím a pochválim jej pekný prívesok. Uľahčene sa na mňa pozerá a vraví: "Viete, som tu len prvý týždeň. Je toho tak veľa."

"Nebojte, to sa poddá. Prajem Vám krásny deň." Beriem drobné a s úsmevom od ucha k uchu odchádzam. 

Odchádzam z práce v tom najnevhodnejšom čase a hneď za prvým rohom sa zaradím do zápchy. Takmer zmierená so situáciou, si po chvíli uvedomím, že už nejaký čas sme sa nepohli ani o kúsok. Som unavená, hladná a už sa vidím doma. 

Mám toho plné zuby! Polohlasom nadávam sama sebe, načo som vyrazila tak skoro. Mohla som ešte niečo dorobiť a ísť neskôr. "Aspoň by som využila čas. Namiesto toho tu zbytočne trčím!"

Odrazu si uvedomím, čo robím. Priam vidím pred sebou svoju pretiahnutú tvár ako si nahlas frfle a rozosmejem sa nahlas. Ten smiech je tak uvoľňujúci. 

Uvedomím si, že sa to dá aj inak. 

Vyhľadám obľúbenú skladbu a púšťam ju na plné kolo. Usmievam sa od ucha k uchu. Pozorujem ako sa výrazy šoférov v okolitých autách menia z prekvapených na pobavené, keď vidia moje smiešne tanečné kreácie za volantom. 

Som pokojná a veselá. 

Okolnosti sú dané. Ako sa pri nich budem cítiť, si však určujem ja sama. 

Nevieš ako na to? Nakukni sem.