Sebaláska

17.01.2018

Učili nás, že milovať máme len tých druhých. Máme sa pre nich obetovať, slúžiť, zabudnúť na seba.

Tiež ste to skúsili? Zažili ste tú frustráciu: "Ja sa tak obetujem, starám a oni si to ani nevšimnú"? Pokračuje vyčerpanosť, nespokojnosť, sklamanie. Tak ako to teda je?

Pri rozmýšľaní o tejto téme som si pozrela, čo píše slovenská wikipédia:

Narcizmus alebo sebaláska i samoľúbosť je patologický stav charakterizovaný nadmerným záujmom o vlastnú osobu; nazvaný podľa Narcisa.


Foto: Pixabay
Foto: Pixabay

Uf! Keď sa týmto názorom riadi naša spoločnosť, nemôžeme sa čudovať, že polovica národa je nahnevaná a druhá nespokojná.

Skúšali ste niekedy podarovať niekomu blízkemu niečo, čo nemáte?

Teraz vážne dúfam, že Vám napadla myšlienka: "Ako môžem podarovať niečo, čo nemám?"

Netuším!

Úprimne netuším, kto prišiel prvý s tou myšlienkou, že milovať seba je patologický stav, že je to niečo čudné, zvrátené. Tento názor musí pochádzať z nepochopenia toho nádherného slova sebaláska (Väčšina problémov pochádza z nepochopenia)

Tak poďme na to, zamyslite sa. Pováľajte to slovo na jazyku, nechajte ho pôsobiť vo svojom vnútri a dovoľte si precítiť jeho význam. Povedzte si to nahlas: seba-láska. Spomeňte si pri tom na tak často omieľané Ježišove slová: "Miluj blížneho ako seba samého" Ešte raz:.....ako seba samého.

Teraz to niekomu môže pripomínať obhajobu kapitalisticko-konzumného svetonázoru: Najprv som ja, potom ja, potom dlho dlho nič a potom tí ostatní.

Ibaže....zasa vedľa!

Sebaláska nemá nič spoločné so sobeckosťou a sebestrednosťou.

Sebaláska znamená, že prijímam seba samu, takú aká som. Milovať seba, znamená prijímať zodpovednosť za svoj vlastný život, rast a šťastie.

V okamžiku, keď milujeme samých seba, sme plní lásky a máme jej dosť na rozdávanie pre každého, kto ju potrebuje. Strácame potrebu sa porovnávať a uisťovať, ale dokážeme chápať seba bez predsudkov a tým aj druhých. Zrazu prichádza, názory druhých už nezraňujú ale dokážeme porozumieť ich bolesti.

A nakoniec, všetci sme jedným. A cez lásku k sebe dochádza k hlbokému pochopeniu a precíteniu tejto univerzálnej pravdy.


Keď sa chceme pustiť do akýchkoľvek zmien v živote, potrebujeme viac síl. Každá zmena totiž vyžaduje, aby sme vynaložili určitú energiu. Ale čo ak ju nemáme? 

Preto by prvý krok ku každej zmene malo byť navýšenie energie. Je to akýmsi ukazovateľom, že to myslíme vážne.